Mesačná slnečnica

Napsal Sora-nee (») 29. 7. 2015 v kategorii Básničky, přečteno: 230×

Ja snáď ani iné ako depresívne básne písať neviem... a to som sa fakt snažila, aby to dopadlo dobre.

Btw, osobne si myslím, že už som napísala aj lepšie a toto nie je práve najlepšia ukážka z mojich básničiek... voľný verš mi veľmi nejde... asi... nevyznám sa v tom. No nedopadlo to až tak zle, nie? Či to len ja v tom vidím štipku nádeje?

- × - × - × -

 

Osamotená

ako strom uprostred búrky

v dravom vetre

stojí medzi kvetmi.

A ja cítim jej chvejúce sa lístky.

 

Hltá dúškom bledú žiaru,

kde cíti Lunu, svoju paniu.

Stavba tela pripomína

jednu z nás.

 

Avšak ona je celkom iná,

jasne žiari,

žiara v tvári

osvetľuje jasom nás.

 

Lístky, sťa hodváb, šepkajú si pieseň

tú, čo nikto medzi živými

vypočuť si neprial.

A predsa

Existuje kvet, čo najradšej

by celú dobu prespal.

 

Krásny kvietok silnie len.

Vôňou opantáva vás.

V očiach vidím drahý sen...

 

Slnečnica smeje sa

zvonivým smiechom.

Lebo keď je sama,

vie že najsilnejšia je.

 

Niekde v diaľke

znie však nárek.

 

Moja myseľ odmieta pochopiť.

 

Prečo v tvári vidieť šťastie,

keď ju zabíja ľútosť?

Udeľ milosť svojej panej

a otvor srdce dokorán.

 

Potom už nikdy nebudeš sama.

Štítky: Básničky
Hodnocení:     nejlepší   1 2 3 4 5   odpad

Komentáře

Zobrazit: standardní | od aktivních | poslední příspěvky | všechno
Článek ještě nebyl okomentován.


Nový komentář

Téma:
Jméno:
Notif. e-mail *:
Komentář:
  [b] [obr]
Odpovězte prosím číslicemi: Součet čísel jedenáct a deset